Nová generácia sa pred voľbami do VÚC rozhodla analyzovať sľuby a konkrétne skutky politikov, ktorí v rokoch 2013-2017 pôsobili vo funkcii predsedov samosprávnych krajov.
Platí to aj pre bývalého ministra obrany a súčasného predsedu TN SK, Jaroslava Bašku, ktorý vo volebnom programe konštatoval, že „práce sa nakopilo požehnane“, že je „presvedčený, že nadišiel čas posunúť kraj kvalitatívne dopredu.“ Zároveň ponúkol svoje „dlhoročné a bohaté skúsenosti nielen zo súkromnej sféry, ale aj z vysokej politiky“, ktoré chcel využiť v prospech kraja.
Podarilo sa mu tento sľub splniť? Z volebného desatora Jaroslava Bašku sme vybrali tri konkrétne oblasti, ktorých realizácia spadá pod mandát krajskej samosprávy a ich riešenie je v kompetencii predsedu kraja.
Zaostalé školstvo
V desatore Jaroslava Bašku bolo na prvom mieste školstvo, resp. „obroda, rozvoj stredného odborného školstva“. Pri analýze programu predsedu kraja preto neprekvapí, že sa v ňom ignoruje gymnaziálne školstvo. Rezignácia na vyššie vzdelávanie svšak ohrozuje budúcnosť kraja.
Zlyhal však aj v oblastiach programových priorít. Voličom sa zaviazal, že k rozvoju odborného školstva využije väčšie kompetencie, ktoré kraje získali. Výsledok? Presný opak! V decembri 2016, spolu s ostatnými predsedami VÚC, podporil vládnu iniciatívu, ktorej cieľom bola väčšia centralizácia stredného školstva pod ministerstvom školstva. Zbavil sa vlastnej zodpovednosti a záujmy kraja a občanov hodil cez palubu!
Jaroslav Baška – župan a poslanec NR SR – štyri roky obhajoval záujmy vlády a SMERu a to všetko na úkor kraja a jeho obyvateľov!
Baškova „obroda“ stredného školstva sa odzrkadlila v zrušení 4 stredných škôl a v krívajúcom projekte duálneho vzdelávania, ktorého súčasťou boli len 2 % stredoškolákov v trenčianskom kraji!!
Chradnúce zdravotníctvo
Zdravotníctvo je rezort, ktorý od roku 2012 po súčasnosť riadia nominanti Baškovej politickej strany – Smer-SD. V kampani voličom sľuboval zvýšenie úrovne zdravotnej starostlivosti, zníženie zadlženosti župných nemocníc (Bojnice, Považská Bystrica a Myjava), prísun nových zdrojov príjmov a získanie rovnakých platieb za výkony pre krajské nemocnice tak, ako majú štátne nemocnice.
Podľa sľubov sa krajským nemocniciam malo „ľahšie dýchať“ a občania mali dostať k efektívnejšiu a kvalitnejšiu starostlivosti. Výsledok?!
Nemocnice, ktoré sú v správe TN SK majú katastrofálne hospodárenie a roky sú na konci hodnotenia efektivity hospodárenia a kvality poskytovaných služieb!!
Z 31 hodnotených nemocníc patrí tým, ktoré sú v správe trenčianskej župy, 29, resp. až 30 miesto. Majú problémy s vysokými pokutami (Myjava) aj s netransparentným obstarávaním (Bojnice).
Z analýzy INEKO – „Nemocnica roka 2016“ – vidieť, že nemocnice v Považskej Bystrici a v Bojniciach sú na chvoste hodnotení v ukazovateľoch spokojnosť pacientov (PB) a kvalita poskytovanej starostlivosti (Bojnice).
Nedostatočná cestná infraštruktúra
Kvalita života, prísun investícií s pridanou hodnotou a zlepšenie dostupnosti kraja a rozvoj turistického ruchu závisia od kvalitnej cestnej infraštruktúry. Súčasný župan si v roku 2013 stanovil mnohé priority v súvislosti s jej zlepšením, všetky ostali len v rovine planých sľubov.
Za uplynulé obdobie kraj nevybudoval ani kilometer nových ciest a nebola vypísaná ani žiadna výzva na realizáciu projektu. Očakávaná výstavba R2 sa nedostala ani do programového vyhlásenia vlády, ktorej poslancom je Jaroslav Baška. Za celé obdobie neboli postavené žiadne nové cyklotrasy, v kraji neexistuje integrovaná doprava.
Počas ostatných štyroch rokov sa cesty v kraji opäť iba „plátali“ a o nových sa len hovorilo.
Starnúci kraj
Trenčiansky kraj je dlhodobo najhorším z hľadiska transparentnosti. Konštatuje to aj správa Transparency International Slovensko z rokov 2011 až 2015. Jaroslav Baška v programe sľuboval zlepšenie a väčšiu otvorenosť. Do istej miery sa mu to podarilo, avšak naďalej ostáva na chvoste hodnotenia.
Trenčiansky kraj z roka na rok starne. Je miestom, ktoré zaspáva. Krajom, ktorý nie je pre mladých. Navzdory tomu, že hospodársky sa mu darí viac než kedykoľvek predtým.
Počet obyvateľov v predproduktívnom veku (do 14 rokov) kontinuálne klesá a v súčasnosti je už niekoľko rokov najnižší v rámci Slovenskej republiky. V roku 1996 tvoril podiel obyvateľov do 14 rokov 21 % v roku 2016 už len 13,4 %. Zároveň sa zvýšil podiel obyvateľov nad 65 rokov na 16,5 % (v roku 1996 11,3 %). p
Trenčiansky kraj si zaslúži reštart, efektívne riadenie v prospech budúcnosti a menej silných rečí a prázdnych sľubov.